Ing. Andrej Vozárik, vedúci obchodného tímu robotiky ABB
V prvom rozhovore o robotoch a robotike ste naznačili, že začiatky v segmente neboli ľahké. Priemysel sa v tejto sfére na Slovensku zameriaval na dovoz celej technológie zo zahraničia. Aká je situácia dnes?
Hovorí Ing. Andrej Vozárik, vedúci obchodného tímu robotiky ABB Slovensko a Ing. Tomáš Gajdoš, obchodný manažér a šampión kolaboratívnej robotiky.
Andrej: Išlo o zahraničné koncerny, ktoré svojim dcérskym firmám na Slovensku dodali celú technológiu zo zahraničia. Pre spoločnosť ABB Slovensko, hoci je nadnárodnou korporáciou, bolo ťažké prelomiť tento zaužívaný model. Bol to boj o dôveru zákazníka. Dnes už cítiť, že Slovensko presvedčilo kvalitnou prácou a je to jednoduchšie. Manažéri majú väčšie právomoci. Hoci….
Tomáš: Povedal by som to takto: v zahraničí, keď investujú materské firmy, tak si dávajú záležať na špičkovosti technológie a snažia sa používať to najlepšie, čo je na trhu. Na Slovensku zvyknú firmy viac rozpočty škrtiť. To sa týka nielen automobilového priemyslu, ich subdodávateľov, ale aj v iných segmentoch. Celý model, ktorý je na Slovensku nastavený, vnímam tak, že to, či sa určitá technológia zrealizuje, závisí vždy len od návratnosti investície. Samozrejme platí, čím skôr tým lepšie.
A ako sa zmenili predstavy o robotike? S čím sa stretávate vo firmách?
Andrej: V začiatkoch robotiky na Slovensku, keď sme klientov oslovovali s automatizáciou, tak si nás často vypočuli zo zaujímavosti. Ceny boli na tú dobu vysoké a firmy na to nemali rozpočty. Úplne iná doba bola. Keď už, tak najčastejšie sa automatizácia a robotizácia využívala vlastne výhradne na uľahčenie práce, alebo odbremenenie od práce v škodlivom prostredí – čiže od ťažkej paletizácie a prenosu ťažkých bremien – napr. tehál, alebo na obsluhu pecí, kde je veľmi teplo. To bolo v začiatkoch. Potom nastupovali požiadavky ako kvalita, časy cyklov, bezpečnosť a ľudská práca sa začala využívať inde a do liniek sa viac a viac integrovali robotické zariadenia. Aj kvôli tomu, že cenovo sú prístupnejšie.
Keď prišiel boom kolaboratívnej robotiky, každý chcel novinku. Aj tak však veľa firiem stále necháva roboty radšej za klietkami, hoci pointa kolaboratívneho robota je práve v jeho spolupráci a blízkosti človeka. Závisí samozrejme od aplikácie – pri určitých činnostiach sa viac hodia roboty bez kolaborácie, inde zas s kolaboráciou.
Tomáš: Kolaboratívny robot je stavaný na spoluprácu s človekom, čiže musí ísť pomalšie, nesmie niesť nič, čo má ostré hrany. No do niektorých aplikácií sa hodí veľmi, a to je tá skutočná kolaborácia. Napríklad pri skrutkovaní dielov, operátor podáva diely, robot skrutkuje. Ak by to mal robiť človek, o chvíľu mu odíde zápästie. To znamená trvalé následky a invaliditu.
Občas sa stretávame s obavami u ľudí mimo priemyslu. Niekedy majú predstavu, že priemyselný robot je humanoid alebo transformer z filmu, že bude rozmýšľať za nich a vezme im prácu, prípadne bude slúžiť ako zbraň. Ale to je nezmysel. Robot spraví jedine to, čo mu človek povie. A keď ľudia vidia konkrétne aplikácie, tak často uznajú a hovoria: ja som musel nosiť tie tehly ručne, všetko ma bolelo a dnes dávam na toho robota pozor, upravím proces…je to ľahšia práca.
Kolaboratívna robotika prináša zmenu nielen vo vnímaní robotiky. Je to aj predpoklad jej uplatňovania v iných oblastiach ľudskej práce a činnosti…
Andrej: Určite áno. Ak kolaboratívne roboty získajú napríklad autonómny „podvozok“, majú veľmi široké možnosti uplatnenia. Môžu byť nápomocné napríklad v hotelovom segmente pri čistení kúpeľní alebo v logistických expedičných centrách – v tomto segmente je implementácia robotov čoraz častejšia. Ďalším príkladom môže byť stavebníctvo. To je ďalší rezort, ktorý nástupom robotizácie bude meniť svoju tvár….
Tomáš: Áno, stavebný boom je stále väčší, ale trpí nedostatkom ľudí. Ľudia dnes nechcú robiť ťažkú manuálnu prácu. Je to všeobecný jav v stavebníctve a prejavuje sa vo všetkých krajinách, ako ukázali prieskumy. Preto sa začínajú uplatňovať nové technológie – napr. robotická 3D tlač domov. Podobne je to aj v logistike a e-commerce. Tu sa používajú roboty na triedenie tovarov a vybavovanie objednávok. Rovnako sú v riešení aj modelové príklady nemocníc budúcnosti a farmaceutických pracovísk, kde roboty preberajú monotónnu alebo technicky presnú prácu, ktorá ľudí nebaví.
Ako vidíte napredovanie vo firme, kde smerujú vaše nové zákazky? ABB neustále prináša na trh novinky…
Andrej: V rámci tejto zvláštnej doby ide momentálne robotizácia mimo štandardných segmentov, mimo automotive, úplne všade. Napríklad zdravotníctvo – pacient leží a namiesto do tunela magnetickej rezonancie, chodí okolo neho robot so zariadením a sníma ho. Tak sa predíde nepríjemným klaustrofobickým pocitom. Celé riešenie je vzdušné, priestranné.
Tomáš: Napredovanie ABB je z môjho pohľadu smerované za potrebami našich zákazníkov. Aktuálne prebieha ďalšia priemyselná revolúcia, kde hlavným cieľom je digitalizácia podnikov, flexibilita a rýchla adaptácia na nový druh výroby. Trh aktuálne prináša nové výzvy v podobe znižovania produkcie CO2. Veľa spoločností sa snaží rozvíjať nové technológie v oblasti elektromobility a iných alternatívnych druhov pohonov. Okrem tohto segmentu je to ďalej často spomínaná 3D tlač, segmenty v poľnohospodárstve, potravinárstve a mnohé iné, kde sa o technológiách donedávna ešte nehovorilo. Preto každá nová technológia vyžaduje nový spôsob technológie výroby a ABB je rozhodne pri tom.
