Majster Leonardo da Vinci už koncom 15. storočia skúšal vyvinúť akéhosi mechanického rytiera, čo sa mu nakoniec pomocou rôznych koliesok, kladiek a káblov podarilo. Vedel si sám sadnúť, postaviť sa, hýbať rôznymi časťami tela a vykonať niekoľko ďalších úkonov. A čo nasledovalo potom?
Robolúcia. Či dokonca kobolúcia?
O rozvoji novodobých priemyselných robotov sme si rozprávali minule. Od 70. rokov 20. storočia záujem o roboty rástol natoľko, že teraz priemyselné roboty nenájdete len v samotnom priemysle, ale doslova všade okolo vás. Vývoj napreduje a s ním prichádza aj čosi stále pomerne nepoznané – kolaboratívne roboty.
Prvý kolaboratívny robot vynašli v roku 1996 profesori J. Edward Colgate a Michael Peshkin z Northwestern University. V roku 1997 získali na svojich tzv. “kobotov” patent. Vtedy ich označovali ako „zariadenie a metódu priamej fyzickej interakcie medzi človekom a manipulátorom riadeným počítačom“. Dnes sa definícia trochu zjednodušila a upravila na “robot, ktorý má fyzicky komunikovať s ľuďmi v navzájom zdieľanom pracovnom priestore”.
Opäť tie automobilky!
Pod vynález sa pôvodne podpísala iniciatíva automobilového koncernu General Motors (GM) v roku 1994, za ktorou stál Prasad Akella z GM Robotics Center. Jej cieľom bolo prísť na metódu zaistenia dostatočnej bezpečnosti robotov a robotických zariadení pri spolupráci s ľuďmi. “V 90. rokoch sa organizácii Occupational Safety and Health Administration (OSHA) nepáčilo, ako GM a ďalšie výrobné firmy (ne)riešia ergonómiu vo svojich továrňach,” vraví Prasad Akella, ktorý sa pokúšal o zosúladenie kolaboratívnych robotov a pridružených technológií popri svojej práci v GM.
Ergonomické problémy vyústili do početných nehôd na pracovisku, zamestnanci bývali práceneschopní a výroba klesala. Koncern GM to najviac pociťoval v záverečných fázach výroby áut. “Ani niečo také celkom jednoduché ako napríklad zdvíhanie a montáž autobatérie nemohol chrbát dlho zniesť. Skúste to opakovať raz za minútu počas 8-hodinovej pracovnej doby 200 dní v roku.”
Rovnako, ako GM v roku 1961 v spolupráci s Unimation posunula hranice dizajnu a používania priemyselných robotov, teraz o tri dekády neskôr si GM dáva za cieľ „vyrábať bezpečné roboty, ktoré budú pracovať s ľuďmi a nebudú zavreté v klietkach,“ dokončuje Akella.
Vynálezcovia Colgate a Peshkin boli svojím úspechom nadchnutí a motivovaní natoľko, že si hneď v roku 1997 založili vlastnú firmu Cobotics a vyrobili niekoľko modelov kolaboratívnych robotov určených vyslovene pre automobilky. Spoločnosť Cobotics v roku 2003 odkúpila firma Stanley Assembly Technologies.
Aj kolaboratívne roboty, rovnako ako tie priemyselné, ľudia najskôr vnímali s nedôverou. “Pracovníci sa obávali, že o svoju prácu prídu, ale neskôr ich pomoc ocenili,” vraví Peshkin. “Doteraz sa pamätám na jeden moment v závode Fort Wayne v štáte Indiana,” hovorí Akella. „Montážnici na výrobnej linke mali asi tri mesiace používať a testovať prototyp kolaboratívneho robota. Keď sme ho po tejto dobe mali demontovať, pracovník na linke mi poďakoval so slovami, že by chcel do dôchodku odísť zdravý a začal v to naozaj veriť až potom, ako si vyskúšal spoluprácu s robotom. Zamestnanci dokonca neskôr vyzývali odborovú organizáciu, aby im robot ďalej nechali na linke.“
Šéfe, a tento poznáte?
Firma GM najskôr využívala slovné spojenie “Intelligent Assist Device” (IAD) ako alternatívu k termínu “cobot”, ktorý sa považoval za príliš úzko spojený s firmou Cobotics. Slovo “cobot” si však nakoniec svoje uznanie ako ozajstné slovo vydobylo a po prvý raz sa medzi novými slovami svojej doby ocitol v denníku Wall Street Journal v roku 2000. Tento populárny denník ho vtedy čitateľom priniesol takto:
“Pozrite si náš Glosár budúcnosti – slová, ktoré sa chcete naučiť, aby ste nimi ohromili svojho šéfa, aby ste chápali hantýrku svojich kolegov a dokonca nimi oslnili svoje deti.” Slovo cobot sa vtedy na zozname ocitlo napríklad spolu s výrazmi adultescent (človek stredného veku, ktorý stále neprestal holdovať kultúre mladých ľudí), anacronym (jedna z tých skratiek, ktoré vlastne nikto nepozná a nevie, z čoho vznikli; napríklad radar – radio detecting and ranging) alebo cellie (človek, ktorý má bezdrôtový /cellular/ telefón).
Kolaboratívne roboty dneška
Kolaboratívne roboty určené na pomoc ľuďom v rozličných priemyselných aplikáciách dnes zodpovedajú asi 3% z globálneho predaja robotov, tvrdí Medzinárodná federácia robotiky. Do roku 2025 však bude tento podiel pravdepodobne rásť na zhruba 40% s odhadovanou trhovou hodnotou 9 miliárd USD. V čom sú teda ich benefity?
Vedia pracovať s rozličnými zadaniami a vziať na svoje ramená úlohy, ktoré môžu byť pre ľudí nezáživné a monotónne ako napríklad nekonečné uťahovanie skrutiek. Človek môže pracovať na iných, oveľa komplexnejších zadaniach. Súčasné kolaboratívne roboty sa navyše už jednoducho programujú a ich využitie je veľmi flexibilné, či už vo veľkých firmách alebo aj malých podnikoch priam rodinného charakteru. Ich využitie nemá žiadne limity.
ABB predstavila svetu svoj prvý kolaboratívny robot YuMi v roku 2015. V súčasnosti pracuje spoločne s ľuďmi po celom svete vo výrobných firmách aj laboratóriách a pracuje na rozličných úlohách od montáže elektronických súčiastok až po testovanie bankomatov. Jednoduché programovanie kolaboratívnych robotov je presne to, po čom dnes túžia aj menšie firmy so širokou škálou vyrábaného sortimentu. To je typ spoločností, ktorých coboty oslovujú stále viac a viac: menšie podniky, ktoré svoje výrobné linky často prispôsobujú dopytu, môžu z jednoduchosti preprogramovania týchto robotov maximálne vyťažiť. Neváhajte a pozrite sa s nami na nových kolaboratívnych robotov, ktorý do našej rodiny vstúpili práve v tomto roku.
