Stretli ste sa už s menom Isaac Asimov? Tento svetoznámy autor sci-fi literatúry sa totiž pričinil o to, že delíme zákony robotiky do troch častí. Poďme sa bližšie pozrieť, o aké zákony ide, či a ako sa v tejto dobe aplikujú a akým problémom dnes čelia.

 

Robotika a jej význam pre spoločnosť

Celá história ľudstva je pretkaná úsilím uľahčiť si prácu. Od jednoduchých strojov až po tie automatické a roboticky sofistikované. Avšak skutočnú modernú históriu robotiky možno sledovať až od prelomu 50-60 tych rokov minulého storočia, kedy sa začali roboty komerčne používať v priemyselnej výrobe. 

Paradoxne sa tak stalo až potom, čo dostali svoj názov a „ožili“ v sci-fi literatúre. Pričinil sa o to Isaac Asimov, keď na základe svojich futuristických predstáv o postavení robotov v spoločnosti a hrozbách sformuloval základné zákony robotiky.

Asimove zákony robotiky sa časom stali filozofickou alfou a omegou odborníkov robotiky a sú ňou prakticky dodnes. Až na to, že vývoj technológií priniesol nielen reálne zhmotnenie literárnych sci-fi predstáv, ale rýchlym tempom dnes rozširuje aplikačné možnosti robotiky a posúva ľudstvo ďalej. Teraz je na ňom, ako sa postaví k novému vývoju a pristúpi k ich zmene či rozšíreniu.

 

Skadiaľ pochádza výraz „robot“?

Výpožička slova robot z literatúry sa v priemyselnom svete ujala a natrvalo zakotvila v technologickom náučnom slovníku. Spisovateľ Karel Čapek ním, vychádzajúc zo slova robota – nútená, otrocká práca, v svojej  anti utopickej divadelnej hre R.U.R. označuje robota za stroje vykonávajúce prácu človeka. 

Slovo robot nesie podobný obsah v podstate dodnes, no vývojom technológií a rozširovaním možností aplikácie sa rozvinul do celej vedeckej a technologickej disciplíny – robotiky. Tá dnes kombinuje toľko rôznych oblastí, napr. mechaniku, elektroniku, IT, mechatroniku – že jej hlbšie definície a klasifikácie sa rôznia i v závislosti od aspektu, na ktorom je dôraz. 

Robotika môže predstavovať automatickú prácu, nahradzovanie činnosti človeka strojom, a iní ju zas definujú ako získavanie informácií z okolitého prostredia a ich využitie na manipuláciu s týmto prostredím. V každom prípade sa pod robotikou dnes rozumie počítačom riadený integrovaný systém schopný autonómnej a cieľovo orientovanej interakcie s reálnym prostredím v súlade s inštrukciami človeka. 

 

Aké je uplatnenie robotiky v dnešnej dobe?

Robotika svoje uplatnenie postupne rozširuje a prekračuje hranice výroby. S vývojom nových senzorov a umelej inteligencie sa dnes dostáva aj do oblastí, ktoré boli predtým nemysliteľné – do domácností, laboratórií, lekární, nemocníc či iných služieb.

Stále však slúži predovšetkým na uľahčenie namáhavej, nebezpečnej a stereotypnej práce. Priamo úmerne s rozširovaním možností aplikácie robotov sa však na pretras dostávajú základné zákony robotiky, ktoré pred približne 80 rokmi sformuloval autor sci-fi literatúry – Isaac Asimov. 

 

Základné asimove zákony robotiky a ich rozbor

Základné zákony robotiky, ktoré definoval vo svojich scifi-sérii poviedok Foundation – „Nadácia“ Isaac Asimov, sa stali akousi mantrou robotizácie od jej počiatkov.

Ide o tieto tvrdenia:

  1. Robot nesmie ublížiť človeku ani svojou nečinnosťou dopustiť, aby človek utrpel akúkoľvek ujmu.
  2. Robot musí poslúchnuť človeka, okrem prípadov, keď je to v rozpore s prvým zákonom.
  3. Robot sa musí chrániť pred poškodením, okrem prípadov, keď je to v rozpore s prvým alebo druhým zákonom.

 

Tieto zákony sú platné aj dnes, po takmer 80 rokoch. Či už ide o veľké priemyselné roboty – kolosy, alebo menšie kolaboratívne jednoramenné i dvojramenné, humanoidné a autonómne. 

Bezpečnosť pre človeka sa pri každom z nich kladie na prvé miesto. Sú absolútne podriadené človeku a jeho rozhodnutiam. Aspoň doteraz to platilo na 100%. Súčasné možnosti zapojenia umelej inteligencie však môžu pravidlá hry zmeniť, a tak aj Asimove zákony robotiky vyžadujú odbornú diskusiu.

 

Aplikácie zákonov robotiky a ich problémy

Aplikácia zákonov robotiky, ktoré sa v prvom rade orientujú na bezpečnosť človeka, je dnes stále absolútnou nutnosťou, resp. predpokladom uvoľnenia akéhokoľvek robota do praxe. Je pritom jedno či ide o veľký kolos, alebo menší kolaboratívny stroj či domáceho pomocníka. A hoci aj niekdajšie ohradenia robotov v priemyselných halách miznú, úroveň bezpečnosti je tu stále prioritou. 

Vďaka rôznym novým smart senzorom „vycítia“ blízkosť človeka a spomalia svoju rýchlosť alebo zastavia svoj pohyb, akonáhle sa priblíži. Prostredníctvom IT však získavajú aj na inteligencii, prostredníctvom senzorov spracovávajú nové vnemy, signály a vyhodnocujú získané dáta a na ich základe môžu relatívne autonómne konať. 

Prostredníctvom mechatroniky získavajú nové smery autonómneho pohybu. Ich využite je možné na toľkých miestach, pri toľkých prácach – od mechanickej, náročnej, až po kreatívnu, poradenskú, obslužnú. Spoločnosť sa tak ocitá v novej situácii, a nielen technológovia, ale už aj sociológovia, psychológovia, ekonómovi či politici diskutujú o možnej revízii, resp. aktualizácii Asimovych zákonov robotiky a načrtávajú nové, možné fungovanie spoločnosti. 

 

Etické otázky spojené s robotikou a zákonmi robotiky

Tak otázky bezpečnosti dopĺňajú otázky etické, spoločensko-vedné, daňové. Vznikajú otázky ako napríklad: 

  • Je možnosť využitia robotických systémov namiesto ľudskej práce zdaniteľná?
  • Prevezmú roboty prácu ľuďom?
  • Odkiaľ vziať financie do sociálnych systémov?
  • Na aké práce rekvalifikovať zamestnancov?
  • Ako nastaviť vzdelávacie systémy s ohľadom na trh práce?
  • Aké študijné odbory otvoriť? 

V súvislosti s autonómne jazdiacimi automobilmi: 

  • Kto bude mať prednosť?
  • Aká bude bezpečnosť pasažierov vo vozidle alebo chodcov?
  • Kto bude niesť zodpovednosť v prípade nehody? 

 

Vývoj zákonov robotiky

Asimove zákony robotiky desaťročia tvorili základný rámec, alebo skôr kódex pre tvorbu a použitie robotov. Dnes s príchodom nových možností AI však už nevedia zodpovedať všetky, najmä etické otázky súvisiace s použitím robotiky a automatizácie. Jednoducho potrebujú aktualizáciu. A myslia si to mnohí. Aj u nás v ABB

Stále by však prioritou mal byť človek a jeho bezpečnosť. Tak ako aj dnes, keď pri realizácii roboticko-automatizačných projektov ABB kladú aplikační inžinieri dôraz na bezpečnosť. Za dôležité  považujú aj spoluprácu s technickou inšpekciou. V realite sa však v prevádzkach fabrík možno stretnúť  s porušovaním, obchádzaním zdanlivo zbytočných bezpečnostných opatrení. V duchu  hesla: „však sme im povedali, aby sa k tomu nepribližovali“. Takýto prístup sa ale môže raz vypomstiť. Dopady sú potom fatálne. 

 

Ako túto situáciu rieši ABB?

V ABB máme presne z tohto dôvodu aj možnosť, resp. povinnosť nahlásenia možných hrozieb pre zdravie a bezpečnosť človeka. Je nanajvýš potrebné a s ohľadom na budúcnosť a smerovanie vývoja aj zodpovedné vychovávať samých seba k dôslednému dodržiavaniu opatrení a nastavovaniu pravidiel. Teraz, keď sú stroje závislé od nás – ľudí, keď ich vieme vypnúť alebo „vytiahnuť zo siete“ je to rovnako dôležité a navyše musíme myslieť aj na budúcnosť. 

 

Nové výzvy a potreby v zákonoch robotiky

Technologický svet potrebuje jednoznačné pravidlá, hranice a kontrolu. Nemyslíme tým však iba technické normy, ale aj tie etické a demokratické, ktoré zabezpečia, že sa vždy uprednostnia záujmy ľudí pred strojmi. Aj v tomto prípade – nie jednotlivcov. Tu treba mať na pamäti  ľudí, ktorí roboty a smart algoritmy môžu zneužiť resp. nevedomky upraviť zlým smerom. Ich záujmy, ich chuť po moci a možnej manipulácii. 

Spomínané Asimove zákony by teda dnes i do budúcna mali predstavovať nielen niečo, čo sme kedysi čítali v školskej literatúre, ale mali by byť takpovediac dogmou, bez ktorej je jestvovanie robotov nemožné.

(Visited 276 times, 1 visits today)